reklama

Filmový festival EÚ v Bangkoku bol fraška

Tento týždeň sa skončil Festival filmov krajín Európskej únie v Bangkoku. Desať premietacích dní bola skvelá šanca, ako reprezentovať EÚ, členské krajiny a ich kinematografiu. Šanca, ktorú zastúpenie  Bruselu v Bangkoku nevyužilo. Práve naopak - okato a laicky ju premrhalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)
Obrázok blogu
(zdroj: Zdroj: www.indonezia.cz)

Hneď prvou vecou, ktorá ma ako účastníka a novinára zarazila bol fakt, že výber filmov ani zďaleka nepokrýval všetky členské štáty únie. Namiesto toho, aby každá krajina dostala priestor na prezentáciu aspoň jednej snímky, si filmoví nadšenci mohli pozrieť po dva filmy napríklad zo Španielska a Francúzska. Skromnú jednu vzorku kinematografie premietli z Rakúska, Belgicka, Česka, Fínska, Nemecka, Maďarska, Poľska, Talianska, Luxemburska, Holandska, Portugalska, Švédska a Veľkej Británie. Nech počítam akokoľvek snaživo, dvadsať sedem členských krajín EÚ mi nevychádza ani náhodou. Niekto by mohol oponovať, že možno Slovensko, Cyprus alebo Slovinsko nevyprodukovali dostatočne kvalitný film na to, aby sa v Bangkoku prezentovali. Áno, tento argument si viem dosť dobre predstaviť od slovenských kinematografických skeptikov. Ale to by som nechala na obecenstvo v thajskej metropole, aby posúdilo, kto vyrába aké dobré filmy. Ak išlo o filmový festival Európskej únie, mali dostať priestor všetky krajiny. Treba totiž zobrať do úvahy fakt, že väčšina Thajčanov netuší, kto je a kto nie je členom EÚ.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Netrvalo dlho, kým mi začala v hlave vŕtať ďalšia pochybnosť o tom, aký zmysel celá akcia mala a komu vlastne bola určená. V Thajsku sa hovorí thajsky. Nech vám v akomkoľvek „bedekri“ radia čokoľvek, angličtina robí Thajčanom dosť veľký problém. Vyšším vrstvám čoraz menší, ale Thajsko nie je India. Angličtina tu jednoducho nie je druhým jazykom. Preto ma pobavil fakt, že všetky titulky k premietaným filmom boli v angličtine. Iste, dokážem pochopiť, že preklad do Thajčiny by bol veľmi náročný i nákladný, ale prečo nie? Ak chcem šíriť kinematografiu EÚ a vôbec urobiť meno tomuto zoskupeniu, ktoré je v Juhovýchodnej Ázii u verejnosti len málo známe, tú námahu si dám. Ako cudzinec som anglické titulky ocenila a rovnako aj všetci ostatní „farangovia“, ktorí na premietania prišli. Bolo ich naozaj požehnane – oveľa viac ako Thajčanov. A to nie je v poriadku. Najmä ak mi veľvyslanec únie v Bangkoku David Lipman na otvorení festivalu povedal, že tento projekt má rozšíriť u thajskej verejnosti informovanosť o EÚ prostredníctvom filmov. Európu už vraj poznajú pre jej kvalitný futbal, kulinárske pochúťky, takže film je ďalší skvelý prostriedok ako priniesť úniu bližšie k Thajčanom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vrátim sa ale späť k celkovej reprezentácii Európskeho spoločenstva. Sprievodnou akciou festivalu bol takzvaný „EU food festival“. Počas jedného z premietacích dní sa pred Umeleckým a kultúrnym centrom Bangkoku rozložili stánky, ktoré ponúkali pochúťky z krajín Európskej únie. Fraška na seba nenechala dlho čakať. Stánky boli tri. Prezentovalo sa v nich opäť len zopár členov únie a, kto by to bol povedal, tých starších a väčších, ktoré určite zopár percent Thajčanov dôverne pozná. Nemecké klobásky a chlieb, talianska zmrzlina, francúzska čokoláda, španielske morské špeciality, grécky gyros a.....nič viac. Nebudem už opakovať argument, že ak toto mal byť „EU food festival“, mala byť prezentovaná každá krajina aspoň jednou vzorkou jej národného jedla. Som si istá, že by zastupiteľstvo každého člena EÚ v Bangkoku zareagovalo pozitívne, ak by ho bruselská misia oslovila v tomto duchu. Na reprezentačné účely mávajú ambasády vyčlenené peniaze, majú vlastných kuchárov a jedlo sa mohlo predávať za symbolické ceny, čím by sa vykryli náklady. Misia EÚ však zvolila iný spôsob – reprezentovala iba tie krajiny, ktorých jedlo varili reštaurácie, ktoré si stánky postavili. Talianska, grécka a nemecká reštaurácia spolu s obchodom s francúzskou čokoládou a zrejme talianskou cukrárňou si takto spravili skvelú reklamu. Vzorky jedla predávali za sumy, ktoré sú pre bežných Thajčanov dosť vysoké. To však nebol problém, keďže na festival prišli iba vyššie thajské vrstvy, ktoré rozumeli anglickým titulkom a cudzinci, ktorí zvyknú v Bangkoku zarábať väčšie sumy. A to aj napriek tomu, že vstup bol voľný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak by som bola totálny pesimista a najtvrdší kritik, napísala by som, že Európska únia si spravila filmový festival sama pre seba. Pre svojich občanov žijúcich v Bangkoku, pre zamestnancov svojej ambasády a zastupiteľstiev členských krajín, pre biznismenov, „farangov“ a thajskú smotánku a umelecké kruhy. Pri maximálnej zhovievavosti si dovolím napísať, že Filmový festival EÚ bol „odfláknutou“ a nezvládnutou akciou. Moja intuícia mi však napovedá, že som bola svedkom výkladnej skrine toho, ako vyzerá mrhanie peniazmi zo strany eurobyrokratov.

Alexandra Demetrianová

Alexandra Demetrianová

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Redaktorka zahraničného spravodajstva SRo, momentálne spravodajkyňa v Bangkoku. Zoznam autorových rubrík:  Z postrehovZ potuliek

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu