Voľby v Thajsku: Skúška demokracie v historicky rozdelenej krajine

Autor: Alexandra Demetrianová | 3.7.2011 o 10:44 | (upravené 3.7.2011 o 11:22) Karma článku: 5,19 | Prečítané:  1579x

Pamätáte si ešte, čo sa dialo v Thajsku minulý rok na jar? Ako v apríli a máji doslova horeli ulice Bangkoku, protestujúci v červených tričkách hádzali zápalné fľaše po ťažkoodencoch a kedysi pokojné i keď rušné veľkomesto rozdeľovali  barikády ako na bojovom fronte. Opozičné červené košele vtedy takto protestovali proti vláde Demokratov, ktorí sa dostali k moci vo voľbách tesne po zosadení premiéra Thaksina Šinawatru armádou. Pred vyše rokom žiadali odstúpenie vlády Abhisita Vedžadžívu a nové voľby. Po zrážkach s armádou, ktoré si vyžiadali takmer sto obetí, však nasledoval niekoľko mesiacov trvajúci výnimočný stav, zatýkanie a cenzúra. Keď sa situácia v krajine upokojila, premiér Abhisit rozpustil parlament a Thajčania dnes, 3. júla, rozhodnú o novej vláde. Tieto vytúžené i vybojované parlamentné voľby však nie sú rozprávkou o utláčaných sedliakoch a krutovláde mešťanov. Ide v nich o oveľa viac a aj rozdiel medzi hrdinom a zlom sa hľadá veľmi ťažko. Práve preto je toto hlasovanie historickým momentom i skúškou thajskej demokracie.

Koho voliť?

Demokrati premiéra Abhisita Vedžadžívu sľubujú pokračovať v doterajších reformách. Voličov lákajú zvyšovaním platov, bezplatným školstvom i vybudovaním hlavných dopravných ťahov medzi väčšími mestami. Premiér má medzi voličmi imidž neskorumpovaného politika s čistým štítom. Ako jeden z mála politikov v Thajsku totiž nebol aktérom škandálov spojených z korupciou. Ľudia však vidia aj to, že jeho „entourage“ a kabinet patria k tradičným thajským politikom, ktorí využívajú politické postavenie na polepšenie si vo vlastných biznisoch a obchodovaní. Demokratov podporujú najmä vzdelaní a majetnejší, mešťania z Bangkoku a juh, ktorý prosperuje z ekonomického rozvoja Thajska a turizmu. Na druhej strane je thajská chudoba a vidiečania, ktorí stoja za „červenými“, hlavnou opozičnou stranou Phuea Thai. Strana sa ešte v starej formácii, ktorú rozpustili thajské súdy, preslávila populistickou politikou zosadeného premiéra Thaksina Šinawatru. Dnes pod taktovkou jeho sestry Yingluck Šinawatrovej sľubujú zvýšenie minimálnej mzdy na thajský priemer v najbližších deviatich rokoch. Tento ambiciózny plán s názvom „Vízia 2010“ chce zaviesť zdravotnú starostlivosť za tridsať bahtov, teda menej ako euro, ale aj lacnejšie pohonné hmoty. Yingluck Šinawatrová by sa v prípade úspechu jej strany vo voľbách stala prvou ženou v premiérskom kresle. Úspešná podnikateľka však nemá žiadne politické skúsenosti a kritici zdôrazňujú fakt, ako rýchlo bola dosadená na čelo Phuea Thai, pravdepodobne preto, aby bola predĺženou rukou jej brata Thaksina v exile. Ďalšou stranou, ktorá v predvolebnej kampani vyčnievala, je PAD – Ľudová aliancia za demokraciu. Nacionalistické žlté košele zvolili originálnu kampaň plagátov, na ktorých prirovnávajú premiérovu stranu i (Thaksinových) červených k zvieratám - telá v oblekoch s hlavou nerozvážnej opice, zlého jaštera či nebezpečného tigra alebo ťažkopádneho byvola.. Voličov vyzývajú na „VOTE NO“, teda, aby nevolili ani jedného z dvoch hlavných súperov. PAD je známa najmä svojím tvrdým postojom v pohraničnom konflikte s Kambodžou. Žiadajú neustupovanie Kambodžanom ani UNESCO.

abhisit.jpg

Yingluck-Shinawatra.jpg

Krvavé protesty a národné zmierenie

Thajská spoločnosť a politická scéna nebola už dlho taká rozdelená. Naposledy v roku 1992, keď Bangkokom otriasli stá tisícové demonštrácie proti vojenskej vláde generála Suchindu a následné tvrdé potlačenie armádou, ktoré si vyžiadalo najmenej päťdesiat dva obetí. O osemnásť rokov neskôr sa opäť zdvihla vlna populárnych protestov, i keď tentoraz jedného politického tábora voči druhému, ktorý bol zvolený do vlády vo voľbách. Krvavé protesty z apríla a mája minulého roku sú jedným z hlavných faktorov dnešných volieb. Voliči sa rozhodujú medzi tými, ktorí tak tvrdo zasiahli a tými, ktorí boli obeťami. Alebo naopak – tými, ktorí potlačili agresiu teroristov a teroristami. Dve skupiny jedného národa postavili proti sebe politici, z ktorých každý tábor zvolil neadekvátny postup. Červení pod zámienkou protestov za demokraciu rozpútali chaos a agresiu, vrátane nikdy nepotvrdených útočníkov v čiernom, a vláda Abhisita Vedžadžívu poslala na demonštrantov vojakov a ostreľovačov. Medzi obeťami jednej guľky priamo do hlavy neboli len ozbrojení demonštranti, ale aj dvaja novinári či zdravotná sestra. Napriek tomu, že národné zmierenie je dnes v Thajsku akútne potrebné a Demokrati i Phuea Thai ho sľubujú, ich rétorika hovorí o pravom opaku. Phuea Thai hovorí o Abhisitovi a Demokratoch ako o vrahoch, zatiaľ čo Abhisit podnecuje nenávisť fotografiami a videami mŕtvych civilistov či mníchov. Ani jedna z takýchto predvolebných kampaní pritom neposkytla Thajčanom žiadny dôkaz o tom, kto je obeť na fotografii či videu a kto je jej vrahom. Demokrati i Phuea Thai hrajú Thajčanom na city a kalkulujú s ich tradične mierumilovnou povahou a budhistickými princípmi, medzi ktoré patrí neubližovať a nezabíjať. To, čo sa stalo v apríli a máji minulého roku, hrá v dnešných voľbách veľkú úlohu, no len ako nástroj v rukách politikov na popularitu a averziu voči tej druhej strane. Pre takmer sto obetí a ich rodiny je to výsmech spravodlivosti i vyšetrovania, ktoré nikdy nebolo dôveryhodne ukončené.

„Thaksin myslí, Phuea Thai koná“

Ďalším rozmerom 3. júla je Thaksin Šinawatra – politik, mediálny magnát a jeden z najbohatších ľudí v Thajsku i Ázii čínskeho pôvodu, Sino-Thajčan. Práve jeho nástup do vlády v roku 2001 je pre mnohých odborníkov začiatkom politického rozdeľovania sa Thajska. Pre niekoho populista a manipulátor más, pre chudobnú väčšinu Thajska prvý politik, ktorý sa im na premiérskej stoličke neobrátil chrbtom. Akokoľvek to v skutočnosti bolo, Thaksin síce schválil veľa dobrej legislatívy smerom k zlepšeniu životov tých najchudobnejších, no vyznamenal sa aj podnikateľským megalomanstvom, na ktorý neváhal zneužiť svoje právomoci. Prečo je to však problém? V thajskej politike celkom bežná prax. Niektorí tvrdia, že Thaksin kradol príliš aj na miestne pomery. Sprivatizoval niektoré médiá, no mediálne korporácie rozdelil medzi svojich priaznivcov a rodinu a počas jeho vlády sloboda médií v Thajsku výrazne klesla. Ďalší tábor Thaksinových kritikov i pozorovateľov zase vidí jeho pád za jeho vlastným egom. Niekoľko krát o sebe verejne hovoril, že mieni vládnuť dvadsať i tridsať rokov. Takéto žarty sa však v krajine, kde je najvyššou a nedotknuteľnou mocou kráľ, nepripúšťajú. Akékoľvek faktory viedli k jeho zosadeniu armádou v roku 2006 a následnému obvineniu z multimiliónových podvodov a korupcie, Thaksin Šinawatra z krajiny utiekol a dodnes sa zdržiava na rôznych miestach planéty v exile. Jeho popularita však neklesla a v kuloároch sa povráva, že Phuea Thai riadi zo zákulisia. Pre mnohých preto nebolo prekvapením, keď sa akosi narýchlo do čela politickej strany postavila jeho sestra Yingluck. Hlavným sloganom proti-kampane Demokratov sa preto stal slogan „Thaksin myslí, Phuea Thai koná“. V médiách i medzi ľuďmi zúri búrlivá diskusia o tom, či sa v prípade víťazstva Phuea Thai Thaksin Šinawatra vráti do Thajska. Médiá tlmočili jeho zámer prísť späť domov na plánovanú svadbu dcéry niekedy v decembri. Toto by bolo možné len v prípade, že by červená vláda zmenila legislatívu, súdy by zbavili Thaksina obvinení alebo by mu bola udelená amnestia. Phuea Thai však odmietla tento zámer a prisľúbila len zostavenie komisie na posúdenie zločinov predošlej vlády voči nevinným politikom či aktivistom. Dôveryhodnosť takejto platformy je otázka budúcnosti. Demokrati však stihli využiť polemiku o návrate Thaksina vo svojej kampani so sloganom: „Ak budete voliť červených, schválite návrat a ďalšiu šikanu Thaksina Šinawatru.“

thaksin.jpg

Armáda verzus demokracia

Ak sa v niečom Thajčania ako voliči a občania zhodnú, je to prílišná moc armády v krajine. Uplynulé roky boli dôkazom toho, že ak sa politické hnutie stane tŕňom v oku armádnych predstaviteľov a neoficiálne i kráľovskej rodiny, armáda zasiahne prevratom a vládu zosadí. Dnešné voľby sú preto pre aktivistov za demokraciu skúškou tej thajskej. Dá armáda priestor voľbám a ich právoplatnému výsledku, alebo opäť zasiahne proti červeným? Prevrat je zrejme najskloňovanejšie slovo v thajskej politike. Súčasný líder armády, generál Prayuth Chan-ocha je známy svojou averziou voči červeným košeliam. Verejne však vyhlásil, že prevrat neplánuje. Otázne je, nakoľko je v demokracii prístupné, aby sa armáda vyjadrovala k politickému zriadeniu a voľbám v takej miere, v akej to rád robí práve Generál Prayuth. Analytici i aktivisti za demokraciu a ľudské práva v Juhovýchodnej Ázii argumentujú, že kým sa región a teda aj Thajsko nezbavia elitného postavenia armády a polície, demokraciu nikdy nenastolia. Armáda i polícia môžu v Thajsku podnikať a aktivizovať sa v politike, sedia v parlamente. Mnoho barov, reštaurácií, ale aj celých štvrtí v metropole Bangkok, vlastnia práve mocní členovia armády i polície. Podľa mnohých majú, spolu s politikmi, prsty aj v obchode s bielym mäsom či drogách a iných ilegálnych aktivitách. Tieto veci sa však pri ich spomínanom elitnom postavení dokazujú len ťažko. Bojovať proti tomuto fenoménu je v Thajsku beh na dlhé trate, alebo ak chcete, márna snaha.

Kupovanie hlasov

Zaisťovanie si podpory voličov peniazmi je pre thajské politické strany tradíciou. Verejné tajomstvo však nemá vplyv na právoplatnosť volieb. Či je to nedostatkom dôkazov, alebo záujmami Ústrednej volebnej komisie, je v thajskej realite veľmi ťažké posúdiť. Občania sú si kupovania hlasov vedomí a bez okolkov ho priznávajú. Podľa monitorovacieho projektu na univerzite Thammasat v Bangkoku sú deň a noc pred voľbami dejiskom najväčších volebných podvodov. Kupovanie hlasov monitoruje aj univerzita Sripathum, Ramkhanheang a rôzne nezávislé organizácie. Tieto podvody sa dejú v troch fázach. Pred registráciou kandidátov, po nej a tesne pred voľbami. Ocenenie za hlas voliča sa pohybuje podľa regiónu Thajska od 300 bahtov do 1700, v prepočte cca. 10 až 40 eur. Strany si tiež hľadajú aj sofistikovanejšie spôsoby kupovania hlasov. V Thajsku sú veľmi populárne lotérie. Ľuďom sa pred voľbami ponúkajú (kandidátske) lotériové lístky pod prísľubom, že ak vyhrá určitá politická strana, majitelia lístkov vyhrajú viac peňazí aj v závislosti od toho, koľko miest v parlamente získa. Niektorí akademici a výskumníci sa na margo dnešných voleib vyjadrili, že sú najskorumpovanejšie v histórii krajiny.

Zaujímavosti a kuriozity thajských volieb

Thajsko používa od roku 2001 dvojitý volebný systém. Volič dostane dva hlasovacie lístky, na jednom zvolí konkrétnu stranu a na druhom konkrétneho kandidáta. V krajine úsmevov je tiež hlasovanie vo voľbách povinné a je to jedna z povinností občana vyplývajúca z ústavy. Kto voliť nepôjde, môže čeliť stíhaniu alebo finančnej pokute. Účasť vo voľbách v Thajsku býva, plus mínus, zhruba sedemdesiat percent.

S tohtoročných voľbách sa zaregistrovalo mnoho nových i nanajvýš podivuhodných kandidátov a politických strán. Za zmienku stojí kandidát strany Chart Pattana Puea Pandin (Strana rozvoja zeme národa) Sophon Damnui, ktorý svietil na predvolebných plagátoch s mláďaťom pandy, ktorá sa narodila v zoo v severnom meste Chiang Mai. Sophon je riaditeľom tejto zoo a okrem iného voličom sľúbil, že ak ho zvolia, panda Lin Ping, ktorá má už aj vlastnú televíznu show, navštívi Bangkok.

panda.jpg

Ďalším exotom na thajskej politickej scéne je Chuvit Kamolvisit, bývalý magnát masážnych salónov, alebo konkrétnejšie „bordelov“. Jeho predvolebná kampaň sa zrejme navždy zapíše do pamäti Thajčanov. Na jednej odfotený s malým dieťaťom so sloganom „Politici sú ako plienky, musíte ich vymeniť“, inde trhajúci si vlasy či nahnevaný za volantom, alebo s bullteriérom, hrajúc na city milovníkom psov a mačiek, ktorými sú skutočne všetci Thajčania. Chuvit môže byť pre niekoho komická figúrka, no pre mnohých Bangkokčanov sa stal symbolom boja proti korupcii a thajský denník v angličtine The Nation ho menoval „Osobnosťou roka“.

chuvit-defky.jpg

chuvit-poster-dog-baby.jpg

Búrlivú diskusiu rozpútala spomínaná „zvieracia“ kampaň PAD, žltých košieľ. Aj napriek sťažnostiam, že je urážlivá, nebola uznaná ilegálnou a žlté plagáty naďalej svietia po celom Bangkoku. Otázne však je, či PAD neporušuje zákon tým, že vyzýva na „VOTE NO“, teda nevoliť, čo je v rozpore s thajskou ústavou.

pad-animals.jpg

Aj keď Yingluck Šinawatrová predviedla profesionálnu predvolebnú kampaň, jeden malý prešľap sa jej podaril. V rozhovore pre zahraničné médiá, zrejme nechtiac, v angličtine spomenula voličov Phuea Thai nie ako svojich „supporters“, teda prívržencov, ale „customers“ – zákazníkov. Odkaz na tento video záznam je (http://www.youtube.com/watch?v=pDOBhHsEqXo#t=10m11s) od istého času zrušený. Prečo, sa môžeme len domnievať.

Quo Vadis Thajsko?

Aký výsledok volieb teda môžeme očakávať? Prieskumy naznačujú, že Phuea Thai vyhrá nielen na vidieku mimo Bangkoku, ale tesne aj v metropole, ktorá je tradičnou základňou Demokratov. Ekonómovia i podnikatelia a zahraniční investori zase dúfajú vo výhru Demokratov, aby si Thajsko udržalo ekonomický smer. Ak vyhrá Phuea Thai, Thaksin Šinawatra sa môže vrátiť a to určite rozhnevá armáda, aj keď odborníci nepripúšťajú prevrat skôr ako niekoľko mesiacov po voľbách. Ak sa prieskumy nepotvrdia a vyhrajú Demokrati, červení môžu rozpútať demonštrácie a nepokoje, čo by krajinu mohlo destabilizovať a rozdeliť ešte viac. Akademici z univerzity Thammasat predpovedajú aj scenár, že víťazná Phuea Thai nebude mať s kým ísť do koalície, ak si armáda poistí všetky menšie politické strany. Moc by potom opäť prebrali Demokrati. Ďalšou možnosťou, bez ohľadu na výsledok volieb, je zásadná zmena v thajskej spoločnosti a politike v najbližších troch rokoch, tlmočí víziu nemenovaný profesor politických vied. Aká však bude, sa dnes nikto neodváži povedať. Za zmienku stojí aj fakt, že najdlhšie vládnuci panovník v Thajsku i vo svete je v zlom zdravotnom stave a pokročilom veku. Mnohí potichu polemizujú o tom, že skutočne búrlivé časy pre Thajsko nastanú, keď jeho najobľúbenejší kráľ posledný raz vydýchne. Pre Ramu IX. koniec, pre krajinu úsmevov začiatok boja o moc medzi frakciami v kráľovskej rodine, armáde i politike.


Poznámka: Tento článok je komentár. Informácie z neho sú zozbierané z oficiálnych vyjadrení politikov i analytikov, ale aj neoficiálnych vyjadrení analytikov a voličov, z médií a vlastných skúseností.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Trump nie je taký hlúpy, ako ho hrám ja, pripúšťa herec Alec Baldwin

Americký herec dokonalo zosmiešňuje budúceho prezidenta. Prestane, len keď Trump splní jeho podmienku.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?