reklama

Mjanmarsko - záhadná krajina. Časť prvá

V Mjanmarsku som bola už takmer pred mesiacom, ale dlho som sa nevedela odvážiť napísať o tejto krajine cestovateľský blog. Alebo akokoľvek to nazvem, zabaliť túto obrovskú a rozmanitú krajinu do jednej škatuľky by bola veľká škoda. Bol by to rovnaký hriech, ako ju zjednodušovať na chudobný kraj s vojenským režimom. Mjanmarsko, alebo Barma, je totiž oveľa viac. Aj preto je to krajina veľkých protikladov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)
Mjanmarský moslim v tradičnom sarongu s "betelovými" zubami
Mjanmarský moslim v tradičnom sarongu s "betelovými" zubami (zdroj: Alexandra Demetrianová)

Ocitla som sa v Juhovýchodnej Ázii v historickom období. Už po príchode do Thajska v septembri som vedela, že sa musím na prvých voľbách v Mjanmarsku po dvadsiatich rokoch zúčastniť. Rady cestovateľov, ktorých som stretávala boli skôr varovné a negatívne naladené. Dostať víza od vojenskej junty je ako hrať ruletu. Buď ich dostanete alebo nie. Niektorí mi radili, že mám prísť pekne oblečená. Vláda vraj rada zarába peniaze na bohatých. Napriek tomu, že nemám americký pas a na vízové oddelenie som prišla do nitky premoknutá, som nakoniec povolenie vycestovať dostala. Priznávam, že som klamala ako pohan. Na žiadosti som bola nezamestnaná študentka práva. Junta sa nechala oklamať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keďže do krajiny sa dá dostať oficiálne len letecky, naša malá cestovateľská skupina zvolila túto alternatívu. Pokusy o prekročenie hraníc po zemi nie sú ničím výnimočným. Len nikdy neviete, na akého „pohraničiara" narazíte. Letisko v Rangúne ohúri výzorom ako zo starého filmu. Oproti medzinárodnému Bangkoku, je úplne „vyľudnené". Obmedzenia mjanmarskej vlády pre cudzincov sa odrážajú na vari dvoch aerolíniách, ktoré do Rangúnu lietajú. Budova letiska však reprezentatívne svietila zlatými barmskými ozdobami spolu s novou štátnou vlajkou, ktorú krátko pred voľbami vojenská junta zaviedla.

So zvierajúcim sa žalúdkom som prešla imigračnou kontrolou. Stále som sa bála, že na niečo medzičasom Mjanmarčania prišli a pošlú ma obratom domov. Neopúšťala ma ani podozrievavosť pri východe z letiskovej haly. Veľa cudzincov tvrdí, že Mjanmarčania radi ponúkajú rôznu pomoc, ale zvyknú si potom agresívne pýtať peniaze. Taxikári sa na našu skupinu okamžite vrhli s ponukou odvozu alebo rady s mapou v ruke. Nervozitu som zahnala dobrým gestom. Sadli sme si a začali si baliť cigarety. Rangúnskych taxikárov to veľmi zaujalo. Ich kultúra je stále veľmi tradičná. Muži oblečení v dlhých sukniach, takzvaných sarongoch, radi fajčia plnené betelové listy, ktoré sa vyrábajú z kôry stromu. Náš tabak ich zaujal, hanblivo sa usmievali so zubami červenými od betelov. Nesmelosť z oboch strán sa prelomila a znovu sa potvrdilo, že predsudky a strach z neznámeho zbytočne rušia celkom prirodzený kontakt.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po dlhom zjednávaní sme nezjednali cenu zo sedem dolárov, teda sedem tisíc kyatov, ani o cent. Letiskové ceny nepustia ani v takej lacnej krajine. V Mjanmarsku je cudzinec cudzincom a zdrojom zárobku. Usmievavý tmavý taxikár nás ohúril svojou skvelou angličtinou. Po šoku, ktorý človek zažije z Thajska a jeho tvrdo zarytej Thajčiny, v Mjanmarsku stále cítiť britskú kolonizáciu. Odviezol nás do hotela v centre, kde sme sa unavení ubytovali za štrnásť dolárov za izbu pre dvoch. Majiteľ a príjemný mužský personál nám poradili, kde čo nájdeme a neváhali si nechať naše pasy. Vraj pre bezpečnosť. Mierne slizký recepčný však mal priveľa osobných otázok so záhadným pohľadom. Mohol byť pokojne jedným z „tajných". Donášači junte sú v Mjanmarsku veľmi častým javom, ktorý sa nám ušiel ešte niekoľko krát počas len deväťdňového pobytu. Ale všeobecnú paranoju, s ktorou sem cudzinec príde, okamžite prelomia ľudia v uliciach. Cudzincov vítajú so záujmom, úsmevom a sami sa s vami dajú do reči. Vôbec nie sú frustrovaní z režimu ani rozbitého, špinavého centra Rangúnu, kde vývoj zaspal dobu. Deravé cesty, staré modely áut, kone, rikše a mesto ako z divokého Západu. Skrášľujú ho však zlaté budhistické pagody obrovských veľkostí. Žiadny Barmčan, ktorý žije v tradične budhistickej krajine, neobíde Sule pagodu bez toho, aby nesklonil čelo k rukám k tradičnom geste. Ale Barmčanov je v Mjanmarsku len sedemdesiat percent. Takmer tretinu obyvateľstva tvorí asi sto tridsať etník, ktoré vyznávajú aj kresťanstvo, islam či hinduizmus. Svedčí rangúnska mešita a kostol priamo v centre mesta. Rangún má moslimskú aj čínsku štvrť, no po celom meste sa hemžia najrôznejšie etniká od Barmčanov, cez Indov až po Číňanov. Najesť sa preto dá nielen po barmsky, ale dominuje aj indická strava bohatá na vegetariánske jedlá. Je až fascinujúce, aká harmónia z mjanmarskej spoločnosti srší. Všetci žijú tolerantne vedľa seba a stíhajú spolunažívať s pouličnými psami, mačkami, ale aj potkanmi a švábmi. Situácia v zakázaných oblastiach, kde bojujú povstalci niektorých etník proti vláde, už asi taká harmonická nebude. Ale ani predstavy o národe ťažko pod papučou armády sa napriek zhusteným hliadkam a ostnatému drôtu spočiatku neprejavili. Skutočné Mjanmarsko na seba však nenechalo dlho čakať.

Alexandra Demetrianová

Alexandra Demetrianová

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Redaktorka zahraničného spravodajstva SRo, momentálne spravodajkyňa v Bangkoku. Zoznam autorových rubrík:  Z postrehovZ potuliek

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu